Celú noc snežilo. 

Dnes je vonku všetko krásne biele, pokryté snehom. Cesta, záhrada, stromy. Dokonca nevidno ani neporiadok a špinu, ktoré sú pod snehom skryté. Nad tým všetkým je krásna modrá obloha.
Ten sneh vo mne evokuje dve veci: Naše lži a Božiu milosť.
Často vieme pekne zakryť špinu a neporiadok v našom živote. Peknými slovami, úsmevom, trochou herectva. Namiesto toho, aby sme upratali, zasnežujeme. A výsledok je často nádherný.
Ale raz sa sneh začne topiť…
Ale sneh vo mne evokuje aj Božiu milosť. To, ako našu špinu a neporiadok dokáže prikryť Boh. Ako On zasnežuje, ako On prikrýva naše konanie. Vtedy je to skutočná nádhera. Nádhera Božej lásky a dobroty.
A keď sa sneh začne topiť….
deje sa zázrak. Tam kde bola burina rastú kvety, kde bolo blato je tráva, kde boli odpadky je čistý chodník po ktorom môžem kráčať.

Toto často zažívam keď neriešim veci po svojom.
On nielen prikrýva, aby nebolo vidieť, ale koná všetko nové.

Keď sa sneh roztopí, dvor poupratujem a budem myslieť na to, ako On upratuje a koná všetko nové v nás.
Lebo nás neskutočne miluje.