Sedel som na terase v kaviarni a pripravoval si slovo na Semfest. K vedľajšiemu stolu si sadla skupina 8 ľudí. Išli asi z promócií. Objednali si kávu a rozprávali sa. Čašníčka priniesla kávu v pekných porcelánových šálkach a nápoje v pekných vysokých pohároch.

Vyzeralo to pekne.

Po chvíli jeden z mladých mužov vytiahol na stôl veľkú plastovú fľašu coly. Keď šla čašníčka okolo, pristavila sa pri stole a pekne ho poprosila, aby dal tú fľašu zo stola preč. Nebola kúpená v reštaurácii a nemala tam byť konzumovaná. A poviem vám, ani sa k tomu porcelánu a pekným pohárom nehodila.

Rozmýšľal som, že podobne to pôsobí, keď ku krásnemu evanjeliu Ježiša Krista mnohí prikladajú svoje dojmy, rôzne super duchovné učenia. Je to ako kola v plastovej fľaši pri peknom porceláne. Môže mať lákavú chuť, ale ku krásnemu evanjeliu sa nehodí.

Práve na takéto veci sa Pavol hneval.

Hneval sa, keď niekto ku krásnemu evanjeliu pridával ešte rôzne dôležité a na pohľad múdre a lákavé učenia. Hovoril, že Kristus stačí a nič už k Nemu netreba pridávať.

Myslím si, že ľudia, ktorí také veci robia, a stále niečo super duchovné a mocné hľadajú, a motajú hlavu iným, jednoducho ešte skutočnú krásu a moc evanjelia nespoznali.

Na budúci týždeň uverejním prvú zo svojich dvoch tém, ktoré som mal na Semfeste.