Vraj si strelil guľku do hlavy počas vlastného vystúpenia. Iný mýtus hovorí, že ten istý Sixto Rodriguez sa upálil na pódiu. V roku 1970 vydal album „Cold fact“ a o rok neskôr „Comming from reality“. Albumy ostali nepovšimnuté. Doma ho nikto nepoznal a na opačnom konci sveta sa stal Legendou. Hovoria o ňom, že písal lepšie ako Dylan a bol slávnejší než Roling Stones. A sú tu tí, čo ho poznali ako pracovníka na stavbe pri demolačných prácach a rekonštruovaní domov. Kto bol Sixto Rodriguez? Ako skončil? Je možné byť slávnejší než Elvis Presley a nevedieť o tom?
Priblíži Vám to Oscarom ocenený celovečerný dokument: Searching for the Sugar Man
{youtube}http://www.youtube.com/watch?v=KKXewWDh1og{/youtube}
V slovenských kinách mal premiéru 23. 5. 2013.
Doma v Detroite neznámy, no ak by ste sa v Juhoafrickej republike (tiež nazývanej JAR) spýtali vtedajších ikon afrikánskej hudobnej revolúcie, kto ich ovplyvnil najviac, jednohlasne by povedali – Rodriguez. Spolu s nimi by súhlasil aj okolitý ľud, žijúci odrezane od sveta. „Vďaka“ nacionalistickému programu zvanému „Apartheid“. Ten v máji v roku 1948 vstúpil do parlamentu cez program nacionalistickej strany. Ich hlavnou tézou bola neprístupnosť rasovej integrácie. Vtedajší afrikánci boli presvedčení kalvinisti. A presne to apartheid zneužil. Stranícki ideológovia tvrdili, že každej rase je osud daný zhora, tiež vývoj a aj spôsob života. Časť afrikáncov uverila, že sú „panský ľud“ a „vyvolený národ“, vrchol pyramídy sveta a všetky ostatné rasy sú im podriadené. Tak vznikli nepokoje v JAR. Zrazu odniekiaľ prekĺzne nahrávka, ktorá sa pirátsky rozšíri. V piesňach zaznieva hlas, ktorý hovorí, že existuje iná cesta a pravda je niekde inde. Každá revolúcia má svoju hymnu. Spomínaný Rodriguezov album „Cold fact“ je hymna za hymnou, sprevádzajúca prevrat v JAR.
Kam až zašlo a ako sa vyvíjalo pátranie po Sugarmanovi je prekvapujúce. Dokument sa mi páčil. Ide o jedinečný príbeh básnika a speváka. Vytvoril čisté umelecké dielo, hodné povšimnutia nielen v JAR. Odporúčam si pozrieť tento dokument kvôli príbehu a tiež ak hľadáte novú hudobnú inšpiráciu – soundtrack je výnimočne dobrý. Je vyskladaný z Rodriguezových skladieb.
Zastavila ma aj úvaha jedného z rozprávačov Rodriguerovho príbehu: „Nie je toto predurčenie nás všetkých? Snívate o sebe, o svojej vyššej forme a o tom, že jedného dňa Vás budú ľudia spoznávať, uvidia váš talent a všetko sa zrazu stane pre svet viditeľné väčšina z nás umrie bez toho, aby sa aspoň priblížila k niečomu takému.“A myslím že je celkom trefná. Lebo pomenúva, o čom väčšina z nás sníva. Byť poznaní, aby ľudia okolo nás ocenili dar v nás – schopnosť – našu jedinečnosť. Chceme počuť potlesk. Chceme vidieť obdiv vo výrazoch ľudí, keď sa na nás pozrú. Byť slávny a obdivovaný. Biblia tiež hovorí o sláve: Mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo sláva Božia ho osvecuje a Baránok mu je sviecou. V jeho svetle budú chodiť národy a králi zeme doň vnesú svoju slávu. Jeho brány nebudú zatvárať vo dne, veď noc tam nebude. A vnesú doň slávu a poctu národov, a nevojde doň nič nečisté,… Ten posledný potlesk a obdiv bude patriť Bohu a Jeho Synovi. My sme stvorení na Jeho obraz a sme pozvaní byť súčasťou Jeho slávy už tu na zemi. A to nie tak, že budeme upútavať pozornosť na seba, ale odrážať jeho slávu a ukazovať na Neho. Že tu nejde o naše schopnosti, talenty alebo o našu dobrotu, ale o Toho, ktorý to v nás všetko spôsobuje a uschopňuje nás. A že celú našu jedinečnosť a talent ktorý máme chceme použiť na Jeho slávu, aby sa on z Toho tešil. Ale jasne, najprv je namieste ľúbiť Toho, ktorý je Počiatkom aj Koncom. Potom odrážať slávu a upriamovať na Neho, už pôjde samo.