„Nočného postrachu nemusíš sa báť, ani strely, ktorá lieta vo dne.“ (Ž 91:5)

To, čím kŕmime svoje oči, napokon ovládne naše srdce. A nehovorím teraz len o pornografii.

Mnohí ľudia vravia, že kresťania, ktorí sa držia tradičných, historických doktrín, zaostali za dobou, že sa príliš vyčleňujú a stoja „na nesprávnej strane dejín“.

Slovo sloboda je dnes skloňované vo všetkých možných tvaroch. Ako deti sme boli obmedzovaní, pretože sme sa museli podriaďovať svojim rodičom. Ale v dospelosti sme konečne v štádiu, kedy môžeme robiť to, čo sami chceme. Má právo Pán Boh siahnuť do tejto našej slobody a obmedziť ju? Má právo od nás niečo v živote žiadať? Nie je vrcholom slobody človeka to, že si môže robiť to, čo sám chce?

Jedna z najstarších kníh na svete rozpráva o jednej z najstarších skúseností, ktorým ľudia čelia — Bolesť a utrpenie. Čo ak trpí niekto, kto si to nezaslúži? Rozprávajú sa: Slavomír Slávik a Martin Viglaš.