Dnes som prišiel do práce na bicykli.
Z Vranova do Prešova je to nejakých 45 km. S Jarom sme však zvolili trasu cez Slanské vrchy a vyštartovali sme z dediny Zamutov. Cca 31 km. Trvalo nám to 2hodiny a 15 minút.
Ten šialený nápad o ceste do PO na bicykli vznikol kedysi v júni, zo žartu, v kancelárii EVS. Povedali sme, že to spravíme 12. septembra. Dátum sme určili len tak zbrucha, bez plánovania, ani sme nevedeli aký je to deň. Na moje nemilé prekvapenie, Jaro si ten dátum zapamätal a minulý týždeň mi to pripomenul. Začala sa moja nočná mora. Ak dosiahnuť, aby to Jaro vzdal? Žiaden z kolegov mu nechcel zlomiť, alebo aspoň naraziť nohu, aj keď som núkal obed zadarmo.
Našu cestu Slanskými vrchami sme nazvali: Vzoprieť sa obrom tour 2012.
V noci som z toho poriadne nespal. Cesta totiž začína prudkým stúpaním do kopca, ktoré dovádza človeka k depresii. Mňa aj k frustrácii a spievaniu infantilných pesničiek…
Raz som už tam na „hore osudu“ bol. Vtedy som bol vo forme a spolu s kamarátom Matúšom nám to trvalo 45 minút. Bol som to ja, kto čakal na toho druhého. Situácia sa však zmenila. Na bicykli som už nesedel asi 2 roky. Odhadoval som, že tam hore budeme možno za hodinu. Na moje prekvapenie sme tam však boli za 40 minút.
Ako je to možné? Aj keď som bol na tom s kondíciou oveľa horšie, výsledok bol lepší.
Je dôležité s kým kráčaš. Ak chceš dôjsť ďalej, ak chceš podať lepší výkon, je dôležité byť obklopený ľuďmi, ktorí ťa ťahajú, pomôžu, ktorí ťa inšpirujú.
Možno slúžiš na mládeži, staráš sa o iných, alebo si farár. Ale popri tom, že slúžiš iným, že im venuješ svoj čas, že s nimi sedíš a kráčaš, potrebuješ aj ty niekoho, kto ťa bude ťahať ďalej. Niekoho, s kým porozumieš a objavíš viac, s kým zájdeš viac do hĺbky. Niekoho s kým sa môžeš modliť, s kým sa môžeš rozprávať o tom, čo trápi teba. Niekoho pri kom prirodzene rastieš.
Nájdi si takého človeka. A váž si ho.
V Biblii, v prísloviach sa píše: Kto chodí s múdrymi, bude múdry…
P.S. Myslel som si, že tento blog budem písať postojačky, že tak ma bolí zadok. Ale nie je to také zlé. Našiel som si vhodnú polohu.
P.S.2. Ak by niekto chcel túto trasu absolvovať, nech sa ozve… Jarovi.
P.S.3. Ľudia platia za zážitkové dovolenky kopec peňazí, pritom zážitky sú všade okolo nás. A zadarmo.
Jaro na „hore osudu“ (svoju fotku sem radšej nedávam):
