Žena, ktorá žila nádejou
Doba bez nádeje?
Uprostred choroby dúfame, že sa čím skôr vyliečime a to bez následkov. Uprostred samoty dúfame, že si na nás aspoň niekto spomenie. Uprostred krízy a ťažkostí dúfame, že snáď to nebude až také zlé… Nádejame sa, že veci sa zlepšia, že problémy sa vyriešia, že nemoc prekonáme, že vzťahy sa napravia, že budeme mať lepšiu robotu, viac peňazí, pokojný dôchodok, že to zlé čoskoro pominie…
Čo robia 84-ročné vdovy?
Stretol som jednu staršiu pani. Má už cez 80 rokov, milá osôbka, ale strašne nepokojná. Sťažuje sa na súčasnú situáciu a neprijíma, abu ju ktokoľvek obmedzoval či jej niečo diktoval. Počul som ju sťažovať sa, ako jej táto vláda berie život (kvôli obmedzeniam pre pandémiu)… Poznám aj inú vdovu, ktorá má už ďaleko vyše 80 rokov. Táto vytrvalo pozerá do budúcnosti s nádejou a očakávaním na to, čo má Pán Boh pre nás pripravené. Poznám ju ako človeka, ktorý pozerá v ústrety budúcnosti s nádejou.
V Biblii sa spomínajú dve Anny a obidve žili nádejou. Anna v Starej zmluve sa s nádejou modlila a očakávala, že Boh jej dá syna (1Samuleova 1:20). Tento syn sa stal požehnaním pre svoj národ. Samuel bol prorokom, kňazom a ustanovil prvého kráľa v Izraeli, duchovne viedol Izrael. O Anne v Novej zmluve toho vieme veľmi málo. Nevieme, či mala deti, len, že bola vdova, 84 ročná. Vytrvalo s nádejou očakávala príchod Mesiáša, ktorého narodenie malo priniesť Izraelu záchranu. Anna v Novej zmluve sa dožila narodenia toho, ktorý bol viac ako prorokom, viac ako kráľom, viac ako kňazom. A stal sa požehnaním pre všetky národy (Lk 2:36-38).
Čo je to nádej?
Nádej sa upína k rôznym veciam či osobám. Môžeme povedať, že nádej je to, čo ešte máme, keď už nič iné nemáme. Ak strácame nádej, strácame všetko. Jeden latinský výrok ma sprevádza už dlhé roky: Dum spiro spero – Kým dýcham, dúfam. Hovorí sa, že nádej umiera posledná. A pesimista dodáva: Ale aj na tú raz dôjde. Ako je to vlastne s nádejou?
V čom je naša nádej?
Tieto Vianoce vyzerajú na prvý pohľad beznádejne. Zrejme ich prežijeme pod prísnymi obmezeniami pohybu, návštev, cestovania… Nebudeme si môcť užívať tak ako by sme si priali…
Istý staroveký mysliteľ povedal, že človek by mal mať viac nádejí vo svojom živote. Pretože ak sa jedna nádej nesplní, tak máme ešte inú nádej, pre ktorú ešte stojí za to žiť. A ak aj tá zlyhá, tak máme ešte ďalšiu a ďalšiu, a tak nejako sa pretĺkame životom…
Ak je naše vianočné šťastie založené len na tom vonkajšom, tak stojí na neistých základoch a ľahko sa zmení na žiaľ alebo aj hnev, čoho sme aj v týchto dňoch svedkami. To vonkajšie je síce pekné, ale súčasná doba nám ukazuje, že aj veľmi krehké, krehkejšie ako vianočná ozdoba. Nádej bez obsahu nám žiadnu nádej nedáva.
V čom je kresťanská nádej?
Ak z našich Vianoc vylúčime Pána Boha, tak sa veľmi ľahko môže nádej zmeniť na na beznádej.
Skúsme sa sústrediť v tejto chvíli na niečo, čo je skutočne dôležité. Položme si úprimne otázku, v čom je naša súčasná nádej? Predvianočný čas, ktorý v cirkvi nazývame advent, nám pripomína, že práve príprava na stretnutie s Kristom, je tou dôležitou vecou v našom živote.
Kresťanská nádej nie je slepé dúfanie, že snáď nejako bude. Kresťanská nádej sa opiera o konkrétne historické udalosti, ktoré sa stali, opiera sa o konkrétnu osobu – Pána Ježiša Krista. V Ňom sa Boh stal človekom, jedným z nás, zniesol na sebe dôsledky nášho hriechu, čo Ho stálo život, ale vstal z mŕtvych a žije! To, čo pre nás Pán Boh urobil skrze Pána Ježiša Krista, je základom našej nádeje aj do budúcnosti.
Namiesto záveru.
Istý rabín raz povedal, že keď príde Mesiáš, spýta sa ho, či je to jeho prvý alebo druhý príchod… Inými slovami, ľudia čakajú na spasenie. Otázka je, či už sme niečo nepremeškali? Anna žila celý život v očakávaní Mesiáša. A keď prišlá tá chvíľa, nepremeškala ju. Prorocky videla naplnenie svojich nádejí, hoci v tej chvíli tieto nádeje neboli ešte naplno uskutočnené.
Sviatočný čas sa nás dotýka hlboko osobným spôsobom. Chceme naplno prežiť tú pravú vianočnú atmosféru. Ale bez Pána Ježiša sa môže naša idylická predstava rozsypať ako domček z karát.
Štvrtá adventná sviečka nás pozýva, aby sme premýšľali o svojej nádeji. Navrhujem Ti, aby si skôr, ako odídeš od počítača alebo preklikneš na iný článok či video, venoval chvíľu modlitbe. Prežívaš vo svojom živote náročné obdobie? Bojuješ neúspešne s hriechom? Strácaš nádej? Potrebuješ viac nádeje? Predlož v modlitbe Bohu to, čo je aktuálne práve teraz v Tvojom živote. Nech je nám biblická Anna príkladom vytrvalosti v nádeji. Anna bola tak naplnená radosťou, že sa jej nádej napĺňa, že o tom každému rozprávala. (Lk 2:37) (Lk 2:37) Ani by som sa nečudoval, keby ju mali za bláznivú starenu. Jej to očividne nevadilo. Nenechajme si svoju nádej ani my len pre seba! Nikdy nie je neskoro mať nádej!
Požehnanie do ďalších dní: Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste sa mocou Ducha Svätého rozhojňovali v nádeji.
