Mám rád kvetnú nedeľu (angl. Palmová). Je plná radosti. Ulice Jeruzalema sú plné a vítajú Ježiša. Ľudia sú plní očakávaní. Prichádza ich Záchranca… Zároveň je to nedeľa naplnená smutnou predtuchou. Nad radosťou je tieň blížiaceho sa utrpenia a smrti. Ježiš to vedel. A vieme to aj dnes my pri pohľade dozadu. Ovácie sa už o pár dní zmenia na apatiu, či dokonca nenávisť.
Aký je môj postoj k Ježišovi? Veľké očakávania a ovácie? A keď sa veci vyvíjajú inak, tak mu otočím chrbát? Neraz musím ponížene priznať, že sa správam podobne.
Na obrázku je zvláštny pohľad na Jeruzalem. Netuším, prečo to autorka nakreslila takto. Obyčajne sa kreslí táto scéna s množstvom ľudí a uprostred Ježiš na osliatku. Takto to možno vyzeralo, keď zástup už vošiel do mesta. Kade prešiel, zostali porozhadzované palmové listy a – ticho. Možno ozvena davu niekde v diaľke…
Ak náhodou v takej chvíli šiel pútnik do Jeruzalema, ktorý nevedel, čo sa pred chvíľou udialo, mohol si položiť otázku: Čo toto všetko znamená?
Dobrá otázka. Keď pozeráme na Ježišov príbeh, táto otázka je namieste.
Čo znamená Ježišov príbeh? A ako súvisí s mojím vlastným životným príbehom?
Odpoveď prichádza cez udalosti nasledovných dní: Zeleného štvrtka, Veľkého piatka s vyvrcholením na Veľkonočnú nedeľu.
Tam je odpoveď.
Ježiš prichádza skutočne ako Záchranca. Ale iný ako sme si predstavovali. Jeruzalemčania boli sklamaní, že im nepriniesol slobodu od vonkajšieho nepriateľa. On však priniesol slobodu od nášho vnútorného nepriateľa… aby sme už neboli nepriateľmi sami sebe… aby sme už neboli nepriateľmi s Bohom …aby sme neboli nepriateľmi pre druhých.
„Pane Ježiši, ďakujem, že prichádzaš aj ako môj Záchranca.“ Amen.
