Pred týždňom som sa vrátil z Erfurtu, z Nemecka. Bol som tam na kongrese hnutia Gnadauer, ktoré slávilo 125 rokov svojej existencie. Toto hnutie združuje misijné organizácie, diakonické zariadenia, rôzne spoločenstvá a spolky, proste každého, kto chce byť živým kresťanom, misijne pôsobiť a patrí k evanjelickej, alebo reformovanej cirkvi.

Bolo nás tam 2500 delegátov. Bol to priestor zaujímavých prednášok, výmeny skúseností, chválospevov.

Motto kongresu bolo: Nová cesta.

Delegáti rozmýšľali nad tým, ako budovať Božie kráľovstvo novými spôsobmi a ako sa sami obnovia vo svojej službe. Zaujala ma rôznosť organizácií, zámerov, služby, prejavov a to, že nad tým všetkým bol spoločný cieľ a taká súdržnosť. Nezdalo sa mi, žeby niekto chcel niekoho presviedčať o tom, že len tá jeho služba a jeho ciele sú správne.

Videl som, ze Boh má proste kopec rôznych služobníkov a skvelých ľudí.

Teším sa na ten čas keď sa to aj tu na Slovensku bude hmýriť ľuďmi, organizáciami a hnutiami, ktoré síce majú svoje vízie a dôrazy, ale spolu budujú Božie kráľovstvo. Rozmyšľam asi trochu jednoducho, ale verím, že tí ktorí žijú evanjeliom a sú nim menení, vedia nájsť v podstatných veciach spoločnú cestu.

Na budúce o tom, ako sme so Stanom Gurkom cestovali 350km ďalej na západ, aby sme sa stretli s ľuďmi, ktorí pracujú s bývalými väzňami…a príbeh o ministrovi z Ghany…