Pred mojim marcovým odchodom z Bratislavy do Prešova mi zavolal Erik, jeden z niekdajších z Košíc, prepustený asi pred rokom, ktorý si našiel prácu v Prahe, že či by som náhodou nemal na neho čas, že je teraz doma a že by sa potreboval stretnúť.

Vravím mu, no práve mám ísť na východ, tak sa môžeme stretnúť. Stretli sme sa v pondelok večer v Prešove. Prišiel aj s batožinou a hneď som videl, že má asi starosti. Bol vyhladnutý a tak sme sa išli najesť a začali sme riešiť ,,čo s načatým večerom“, teda čo ďalej. Zjedol chudák dve polievky a druhé jedlo, tak bol dobre vyhladovaný. Spomínal že ho teraz prepustili z roboty a nevie čo má robiť, lebo tam mal aj ubytovanie. V Košiciach má sestru s rodinou v jednoizbovom byte, tam nemá šancu byť, takže nemá kde byť a financie tiež nie sú. Rozmýšľali sme nad nejakými útulkami, ale nakoniec mi napadlo ešte riešenie, že by sme mohli zavolať bratovi Stankovi Gurkovi, či by sa nenašlo nejaké miesto v Dome na poneste vo Veľkom Slavkove. Našlo sa. Stanko ochotne a ústretovo zareagoval, už Erika aj poznal, lebo sme kedysi mali spolu jedno stretnutie. Vďaka Pánovi. Takže túto noc prenocoval u mňa a ráno som ho vypravil so zakúpením lístka do Slavkova…