Minule som sa pozeral, ako sa deti u nás na dvore hrajú hru “zem je láva.”
Keď niekto zakričal, že zem je láva, každý sa hneď musel dostať na vysoké miesto, aby ho láva nepohltila.
A tak viseli na strome, na plote, stáli na lavičke…
Bola to zábava. 🙂
Keď som ich pozoroval, tak som si uvedomil, že naša pýcha je láva.
Naše sebectvo je láva. Naša namyslenosť je láva. Naša zbabelosť je láva.
Náš hriech je láva a musíme pred tým všetkým utekať.
Lebo nás to pohltí.
Ale nestačí sa postaviť, alebo posunúť o trochu vyššie. Trochu niečo spraviť.
Ak sa naozaj chceme zachrániť, musíme sa chytiť Ježiša.
Pozrieť sa na Jeho život, na to, čo hovoril, čo spravil a chytiť sa toho.
A potrebujeme v živote naliehavosť.
Tak utekať pred lávou, ako utekali deti v hre.
S takou naliehavosťou sa chytať Záchrany, ako sa oni chytali plota a stromu.
Lebo zem je láva.
Toto zamyslenie je úryvkom z kázne, ktorá rozmýšľa nad Ježišovými slovami: Ja som dvere.
Celú kázeň si môžete vypočuť na: https://chcemviac.com/audio/den-otvorenych-dveri/
