„Pšuuuch“ chrumkavý rytier dopadol na zem. Ale nepredbiehajme.
Bol raz jeden drak. Nebol to obyčajný drak. Bol veľký. Bol zlý. A pomerne prekvapivo – ružový. A ako každý veľký zlý ružový drak, aj on bol pohromou pre celý kraj. „Jednohubka!“, boli častokrát posledné slová, ktoré začul nešťastný pútnik. „Fastfood!“, zaznelo za chrbtom nejednému jazdcovi. „Za mostom doprava!“, počul často výberčí daní hľadajúci najbližšiu dedinu. Taký zlý to bol drak.
Dopočul sa o tom statočný rytier a povedal si: „Musím skoncovať s touto ohavnosťou! A keď už tam budem, zabijem aj draka.“ Rytieri neradi platia dane, čo ich spoločne s brnením a hustým obočím odlišuje od bežných sedliakov.
A tak sa statočný rytier vybral na cestu. Prechádzajúc po kraji zrazu uvidel jaskyňu. Z vnútra sa valí dym, na okolo kosti, náš statočný rytier hneď vedel, ktorá bije. „Výjdi ty netvor!“, zakričal a pripravil sa na boj. Ozval sa rachot a von vyliezol veľký zlý ružový drak. Zastal a pozerá na rytiera. Váha čo spraviť. Je rozdiel medzi zhltnutím bezbranného a bojom s vycvičeným rytierom.
Rytier vidiac, že drak sa nehýbe, začne rozmýšľať. Čo ak drak nie je zlý? Čo ak sa mu len vysmievali, pretože je ružový? Možno je len nepochopený. Skloní meč. Drak sa nehýbe. Odloží štít. Drak stále nič.
„Nemám zlé úmysly“, zakričí. „Ako sa voláš?“, dodá.
Drak otvorí ústa a vychŕli na nechráneného rytiera oheň.
„„Pšuuuch“ chrumkavý rytier dopadne na zem.
A to je dôvod prečo platíme dane.
A tak milé deti pamätajte, že so starým prerasteným hadom sa nevyjednavá, pretože je to nepriateľ, ktorý vás chce zničiť. Ľudia okolo nás sú zase priatelia, ktorých mame milovať ako samých seba. Aj vyberčích daní. Toto ma uč Pane rozlišovať a tak žiť.