Nedávno som čítal vtip o tom, ako sa Sherlock Holmes a Dr.Watson vybrali stanovať. Rozložili si stan a ľahli si spať. O niekolko hodín budí Holmes svojho verného priateľa.
-„Drahý Watson, pozrite sa hore a povedzte mi čo vidíte.“
-„Vidím milióny hviezd.“ odpovedá Watson.
-„A čo Vám to hovorí?“
Watson rozmýsla a potom hovorí.
-„Z astronomického hladiska by som povedal, ze existujú milióny galaxií a miliardy planét.
– Z astrologického pohľadu vidím, že saturn je v znamení leva.
– Čo sa týka času, môj odhad je 3.15.
– Teologicky mi to hovorí, že Boh je všemohúci a my sme malí a nepodstatní.
– Meteorológ by povedal, že zajtra budeme mať pekné počasie.
– A čo hovorí obloha vám, priatelu?“

Holmes potrasie hlavou.
-„Watson, vy blbec, niekto nám ukradol stan.“

Nie je tento vtip aj o nás? Riešime kopec správnych vecí. Vynášame toľko skvelých výrokov. Prudko sa hádame nad vieroukou, formami bohoslužieb, nad chválami, ozvučením, opravami budov, a pritom sme si nevšimli, že ľudia z kostolov sú preč. 

Pripomína mi to tiež Ježiša a farizejov… oni riešili predpisy, On sa zaujímal o stratených…človek bol pre Neho dôležitejší než ľudské pravidlá.

Je mnoho takých, čo pozerajú hore, majú múdre reči…

ale v skutočnosti nevidia…