-
Že my sa budeme snažiť a z vlastných síl v živote obstojíme alebo sa dostaneme k Bohu – to hovoria všetky náboženstvá a knihy a návody o „sebavylepšovaní“
-
Že my sa k Bohu z vlastných síl nikdy nedostaneme, ale dobrý Boh zostúpil dole, aby nás zachránil. To je dobrá správa. To je evanjelium. Toto je jediná cesta ako v živote obstáť.
Opri sa o múr
Predstavte si že staviate betónový oporný múr.
Spravíte poriadny betónový základ, dáte na to betónové tvárnice, previažete železom a zalejete betónom. A máte silný oporný múr, ktorý ochráni vás a váš pozemok pred hlinou, ktorá by sa na vás zosypala..
A predstavte si, že ide niekto okolo a povie: „To je super, že si postavil takýto múr, ale keď chceš aby bol naozaj silný, tak ho namaľuj na modro, alebo na červeno, alebo daj na neho nejaký obklad.” A vy si poviete: “Si ty v poriadku? Veď toto je betónový múr a to stačí. To či ho natriem na modro, alebo na červeno, alebo na neho dám nejaký obklad, nemá žiaden význam. Je to predsa betónový múr.”
Toto je jedna zo základných myšlienok listu, ktorý píše Pavol do Galácie.
Pavol hovorí, že že my sami sa nevieme z vlastných síl zachrániť, nedokážeme sami obstáť pred Bohom, ale Boh dal oporný múr – svojho Syna Ježiša Krista a o ten múr sa môžeme oprieť. On udrží ťarchu našich prestúpení, hriechov, sebectva a už sa nemusíme báť.
Ak hovoríme, alebo konáme tak, že je ešte niečo treba, je to akoby sme sa vysmiali Bohu a povedali, že Ježiš je málo. Bože, nehnevaj sa, ale nespravil si dosť. Je to rúhanie sa Bohu. Pavol hovorí, že nech je prekliaty každý, kto chce pokryvyť krásne evanjelium o tom, že Ježiš pre našu záchranu stačí.
V skutočnosti keď všetky náboženstvá, pohľady na svet, filozofie a prístupy k Bohu zredukujeme na to najzákladnejšie, zostanú nám len 2 základné prístupy k Bohu.
Otázka na premýšľanie:
Je tvoje kresťanstvo viac radosť a vďaka smerom k Bohu, alebo snaha a práca? Viac sa tešíš a ďakuješ, alebo sa viac bojíš a prosíš?
Tento blog je úryvkom z kázne: Múr, ktorý udrží všetko, ktorú si môžete prečítať, alebo vypočuť tu: https://chcemviac.com/audio/mur-ktory-udrzi-vsetko/
Zverejnené: 11. februára 2021
Súvisiace články
Slavomír Slávik
riaditeľ, komunikátor, bloger
Má za sebou TU Zvolen, EBF UK, Média a komunikácia Nórsko. Manžel, otec, kazateľ, manažér, komunikátor. Nerád sa háda, rád počúva iných. Túži po tom, aby Boží príbeh inšpiroval stále nových ľudí.
Posledné blogy
Chcemviac články
CHCEMVIAC — Viac ako dáva tento svet… Načerpaj. Nechaj sa inšpirovať. Chceš rásť vo viere? Hľadáš odpovede na dôležité životné otázky? > Toto je miesto pre teba.
- #137 — Ako sa zmeniť?by EVS on 27. októbra 2026 at 17:30
Ako sa stať lepšou verziou samého seba? Čo sú tie zápasy, ktoré bojujeme? Ktorý je ten, čo skutočne rozhoduje? Rozprávajú sa Slavomír Slávik a Martin Viglaš.
- Ako vyriešiť vo vzťahoch väčšinu konfliktovby Jon Bloom on 26. októbra 2026 at 6:00
Málo vecí z nás vysaje viac radosti, sú emocionálne náročnejšie a tak rozptyľujú našu dušu ako konflikty vo vzťahoch. Málo vecí spôsobí v živote toľko spúšte a skazy ako konflikty vo vzťahoch. A pritom sa dá toľkým z nich vyhnúť.
- Ty pomáhaj!by Jaroslav Petro on 25. októbra 2026 at 8:30
Keď vidíme biedu nejakého človeka, veľa krát premýšľame, kto by mu mal pomôcť? Žijeme v spoločnosti v ktorej sme si zvykli na mnohé inštitúcie, ktoré sa majú starať a pomáhať ľuďom v núdzi. Máme hasičov, záchranárov, lekárov, rôzne organizácie, ktoré sa starajú o chudobných, sociálny štát podporuje mnohé znevýhodnené skupiny… Je toho tak veľa, že v máloktorej situácii nás napadne, že pomôcť máme my osobne, že je to naša zodpovednosť, naša povinnosť. Je to ozaj tak, že pomáhať majú len tí druhí? A čo my? My sa máme starať iba o seba?
- Buduješ alebo búraš?by Greg Laurie on 21. októbra 2026 at 7:30
Počul som o mníchovi, ktorý vstúpil do kláštora a zložil sľub mlčanlivosti s výnimkou, že každý rok mohol povedať dve slová. Keď prešiel prvý rok, zavolali ho do kancelárie opáta, aby vyslovil svoje dve slová. Mních povedal: „Tvrdá posteľ.“
- Co pěstujeme?by Michal Klus on 18. októbra 2026 at 7:00
V tých dňoch, keď sa zase zišiel veľký zástup a nemali čo jesť, privolal si učeníkov a povedal im: Ľúto mi toho zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. Ak ich hladných prepustím domov, poomdlievajú po ceste, lebo niektorí z nich sú zďaleka. Odvetili Mu učeníci: Ako a kto ich bude môcť nasýtiť chlebom v tomto pustom kraji? Nato sa ich opýtal: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem. Rozkázal teda zástupu posadiť sa na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, dobrorečil, lámal a dával učeníkom, aby ich podávali, a oni ich rozdávali ľudu. Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal rozdávať. I jedli a nasýtili sa. Ešte aj sedem košov zvyškov nazbierali. Bolo ich asi štyritisíc. Potom ich prepustil. Mk 8:1–9











