Ako pracujem na svojom živote III

V minulých blogoch som písal o tom, ako prijať svoju minulosť a odpustiť druhým a o disciplíne. Tu je niekoľko ďalších príkladov, čo robím a ktoré mi pomáhajú žiť odolnejší život. 

Schopnosť riešiť problémy. 
Keď nám prídu do EVS nové knihy, je to na jednej strane veľká radosť, zároveň aj veľká výzva. Zvyčajne niekoľko paliet kníh treba vynosiť na 2 poschodie v rukách. Zapotíme sa pri tom. Ale berieme to pozitívne – sme v posilke a ešte nám za to aj platia. Keby sme šli do posilky, musíme platiť my. A toto máme v rámci pracovného času. Samé benefity od zamestnávateľa ? Tiež ma kolegovia naučili frázu „Eat the frog first“ (Najprv zjedz žabu), teda najprv urob to, do čoho sa ti nechce, a potom máš voľný priestor na tú prácu, na ktorú sa tešíš. Skús hľadať v prekážkach niečo pozitívne. 
 
Samozrejme, sú aj výzvy v živote, kde to nie je také jednoduché. Sú situácie, kedy sme skutočne bezmocní. Sú veci, ktoré môže len Boh (Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha. Lk 18:27). Nemáme všetky odpovede, ani všetky riešenia. A to treba tiež prijať. 
 
Sú veci v živote, ktoré Pán Boh zázračne zmení akoby lusknutím prsta, a sú veci, na ktorých nás volá k ceste sebazapierania a zápasu (por. 1K 9:24-27). Neviem, prečo to tak je. Ale asi Pán Boh má na to svoje dôvody, ktoré ja dnes nepoznám. Ak je Boh bohom, má na to iste právo. 
 
Dobrá správa je, že keď pracujeme na jednej veci vo svojom živote, zlepšujú sa tým aj ďalšie veci. Napríklad moje malé úspechy v disciplíne, posilňujú aj moje zdravé sebavedomie. Podobne, keď pristúpim k nejakému problému proaktívne.  Pritom viem, že moja hodnota nespočíva na mojich výkonoch, ale v Kristovi. A Jemu ďakujem za každý aj malý úspech. 
 
Moje blogy k tejto téme: 
Zverejnené: 20. januára 2020

Súvisiace články

Ondrej Kolárovský

komunikátor, riaditeľ thinktank EVS
Pochádza z Bratislavy-Rače. Študoval teológiu na EBFUK v Bratislave, jeden semester aj na LTSP v USA. Pôsobil ako učiteľ, neskôr aj ako duchovný správca na ev. gymnáziu. Stál pri vzniku cirkevného zboru Košice – Terasa, cirkevnej škôlky, sociálno – misijného projektu Deti Afriky. Je šťastne ženatý a má 4 deti. Rád premýšľa o viere, živote a spoločnosti.

Posledné blogy

Chcemviac články

Loading RSS Feed

Idea-list.sk

Loading RSS Feed

CHCEMVIAC — Viac ako dáva tento svet… Načerpaj. Nechaj sa inšpirovať. Chceš rásť vo viere? Hľadáš odpovede na dôležité životné otázky? > Toto je miesto pre teba.

  • #137 — Ako sa zmeniť?
    by EVS on 27. októbra 2026 at 17:30

    Ako sa stať lepšou verziou samého seba? Čo sú tie zápasy, ktoré bojujeme? Ktorý je ten, čo skutočne rozhoduje? Rozprávajú sa Slavomír Slávik a Martin Viglaš.

  • Ako vyriešiť vo vzťahoch väčšinu konfliktov
    by Jon Bloom on 26. októbra 2026 at 6:00

    Málo vecí z nás vysaje viac radosti, sú emocionálne náročnejšie a tak rozptyľujú našu dušu ako konflikty vo vzťahoch. Málo vecí spôsobí v živote toľko spúšte a skazy ako konflikty vo vzťahoch. A pritom sa dá toľkým z nich vyhnúť.

  • Ty pomáhaj!
    by Jaroslav Petro on 25. októbra 2026 at 8:30

    Keď vidíme biedu nejakého človeka, veľa krát premýšľame, kto by mu mal pomôcť? Žijeme v spoločnosti v ktorej sme si zvykli na mnohé inštitúcie, ktoré sa majú starať a pomáhať ľuďom v núdzi. Máme hasičov, záchranárov, lekárov, rôzne organizácie, ktoré sa starajú o chudobných, sociálny štát podporuje mnohé znevýhodnené skupiny… Je toho tak veľa, že v máloktorej situácii nás napadne, že pomôcť máme my osobne, že je to naša zodpovednosť, naša povinnosť. Je to ozaj tak, že pomáhať majú len tí druhí? A čo my? My sa máme starať iba o seba?

  • Buduješ alebo búraš?
    by Greg Laurie on 21. októbra 2026 at 7:30

    Počul som o mníchovi, ktorý vstúpil do kláštora a zložil sľub mlčanlivosti s výnimkou, že každý rok mohol povedať dve slová. Keď prešiel prvý rok, zavolali ho do kancelárie opáta, aby vyslovil svoje dve slová. Mních povedal: „Tvrdá posteľ.“

  • Co pěstujeme?
    by Michal Klus on 18. októbra 2026 at 7:00

    V tých dňoch, keď sa zase zišiel veľký zástup a nemali čo jesť, privolal si učeníkov a povedal im: Ľúto mi toho zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. Ak ich hladných prepustím domov, poomdlievajú po ceste, lebo niektorí z nich sú zďaleka. Odvetili Mu učeníci: Ako a kto ich bude môcť nasýtiť chlebom v tomto pustom kraji? Nato sa ich opýtal: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem. Rozkázal teda zástupu posadiť sa na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, dobrorečil, lámal a dával učeníkom, aby ich podávali, a oni ich rozdávali ľudu. Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal rozdávať. I jedli a nasýtili sa. Ešte aj sedem košov zvyškov nazbierali. Bolo ich asi štyritisíc. Potom ich prepustil. Mk 8:1–9