V stredu v noci som sa vrátil z Bieloruska. Spolu s Mišom, Jankom a Dodom sme v aute presedeli celý pondelok aj stredu. Krk zo šoférovania ma bolí ešte teraz.

Ale stálo to zato.

Farár Valery nás srdečne prijal a mohli sme spoznávať radosť aj starosť, evanjelikov v Bielorusku.  Majú problém aby ich oficiálne registrovali. Stretávajú sa v garáži domu. Asi tak 20 – 30 ľudí. To spoločenstvo je pekné. Nie sú tam len starí ľudia, ale aj veľa mladých.  Vedia, že to čo im pomôže nie sú peniaze, ale Ježiš, misia, svedectvo. Dúfam, že to vieme aj my.

V EVS s nimi chceme do budúcna spolupracovať. Pomáhať im v tom, v čom môžme.

Na úvod chceme pomôcť tak, že pomôžeme, aby mohli ich mladí ľudia prísť na Slovensko a učiť sa a inšpirovať k misijnému pôsobeniu doma. Tiež chceme, aby Valery prišiel na našu konferenciu a porozprával všetkým o ich službe a živote.

Ak budete chcieť podporiť kresťanov, ktorí to nemajú také ľahké ako my, sledujte našu prácu. Budete sa môcť pridať.

Teraz dva dni po príchode na Slovensko som zrazu späť v našej situácii. Mnohí hovoria o voľbách na post generálneho biskupa a dozorcu. Objavujú sa rôzne listy a správy o tom, kto je ako nemožný… V Bielorusku som zažíval niečo, čo je pekné, čo veríme že bude rozkvitať a tu sa mi zdá, že napriek tomu čo všetko máme, čo všetko sme už mohli zažiť, to skôr vädne. Smutné.

Osobne poznám dobre len jedného z kandidátov, kandidáta na generálneho dozorcu Janka Brozmana. Slúži s nami v EVS už veľa rokov. Je to čestný človek, živej viery, ktorý vždy splnil čo povedal. Vážim si ho aj preto, že sa nenechá kúpiť a vždy povie to, čomu verí. Neohýba svoje slová podľa situácie. Je to proste vojak a momentálne aj starosta. Keby sa voči nemu objavili nejaké škaredé veci, neverte im.