Minule ma napadla geniálna myšlienka. Nestáva sa to často, samého ma to prekvapilo. Ale už si nepamätam ako znela. Viem len, že som si povedal: „Zapíš si ju, inak na ňu zabudneš.“ Nezapísal som. Jedinou mojou útechou je, že som mal pravdu.
Ale odniesol som si ponaučenie, že potrebujem veci zapisovať. Minule som to aj spravil. Cestoval som vlakom a čítal knihu. Zapísal som celú stranu. Hrozne ma to zronilo.
Uvedomil som si totiž, aké množstvo myšlienok zabúdam. Ak som za hodinu napísal jednu stranu, koľko myšlienok mi nenávratne uniklo predchodzím nezapisovaním? Strašné pomyslieť.
Najhoršie je, že zvyknem zabúdať na dobré myšlienky. Tie pochybnej kvality, ako napríklad vyzbrojiť klokanov, to si pamätám. Rovnako aj na to, aký nápis chcem mať na náhrobom kameni. (Dokedy budeš vylihovať, lenivec?)
Nech ale nezabudnem na Božie činy a na Jeho divné skutky. Nech nezačnem chodiť po vlastných cestách. Nech nezabudnem, že moje svetlo má svietiť pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili nášho Otca, ktorý je v nebesiach. Nech nebojujem proti niečomu, ale za niečo. Nech nečiním štatistiky namiesto činenia učeníkov.
Tento blog mal mať vynikajúcu pointu, ale zabudol som si ju zapísať.
Nezabudni komu patríš a čo chce On aby si robil.
