Čomu sa podobá nebo?
Je nebo viac ako kostol alebo ako hostina? 
 
Po krste ma rodina pozvala na posedenie k obedu v reštaurácii. Pozvanie som prijal. Pred modlitbou pri stole som položil prítomným otázku: „Pred chvíľou sme boli v kostole, teraz sedíme tu v reštaurácii za pekne prestretými stolmi. Čo si myslíte, v nebi to bude vyzerať viac ako v kostole alebo ako v reštaurácii?“ Jeden z prítomných po malom zaváhaní odvážne povedal: „Myslím, že ako v kostole.“ Ocenil som odpoveď, ale zároveň dôrazne povedal: „Možno budete prekvapení, ale Pán Ježiš pripodobnil Božie kráľovstvo práve k hostine…“
 
Nespomínam si, že by Pán Ježiš niekedy povedal: „Podobné je kráľovstvo nebeské bohoslužbe v chráme…“ ani „Podobné je kráľovstvo nebeské zhromaždeniu v synagóge…“ ani „Podobné je kráľovstvo nebeské nedeľnej bohoslužbe…“ ale určite prirovnal Božie kráľovstvo ku svadobnej hostine. (Mt 22:1-14)
 
Po čase jeden z prítomných povedal: „No, veru, bude to dilema, lebo ako sa hovorí, v pekle bude aspoň zábave, ale v nebi…?“ Odkiaľ majú ľudia takéto pokrivené predstavy?  Povedal som, že pre lepšiu predstavu pekla a neba si stačí predstaviť dve situácie. Po prvé, tú najhoršiu vo svojom živote, čo si doteraz zažil, a tú umocniť na večnosť. To je peklo. A predstav si tú najkrajšiu chvíľu svojho života a umocni ju na večnosť. To je Božie kráľovstvo. Vlastne, to je len ochutnávka toho, čo nás čaká. 
 
Pán Ježiš sa nevyhýbal synagógam, chodil aj do chrámu, a predsa tieto zhromaždenia neboli pre Neho obrazom nebeského kráľovstva. Prečo práve (svadobná) hostina? 
 
Hostina, to je spoločenstvo, to sú ľudia, ktorí sú spolu radi. To sú ľudia, ktorých niečo spája. To sú ľudia, ktorí sa zabývajú a radujú. A toto bude v nebi. Bohoslužba tam už nebude, pretože sa budeme stretať s Bohom tvárou v tvár. Ale bude tam spoločenstvo a radosť, zjednotení Pánom Ježišom Kristom. 
 
Je veľa vecí, ktoré o nebi nevieme. Veľa vecí, ktoré si nevieme ani len predstaviť. Ale jedno je isté – nuda tam rozhodne nebude. Bude tam zábava a radosť.  Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú. 1K 2:9.
 
Keď už v tomto porušiteľnom svete je toľko zábavy, prekvapení, krásy a radosti, o čo viac toho bude v tom dokonalom večnom svete! Určite sa máme na čo tešiť. Ako napísal C. S. Lewis:  To najlepšie nás ešte len čaká!
 
 
Sledovať ma môžete aj na Facebooku a Instagrame. 
Zverejnené: 3. septembra 2020

Súvisiace články

Ondrej Kolárovský

komunikátor, riaditeľ thinktank EVS
Pochádza z Bratislavy-Rače. Študoval teológiu na EBFUK v Bratislave, jeden semester aj na LTSP v USA. Pôsobil ako učiteľ, neskôr aj ako duchovný správca na ev. gymnáziu. Stál pri vzniku cirkevného zboru Košice – Terasa, cirkevnej škôlky, sociálno – misijného projektu Deti Afriky. Je šťastne ženatý a má 4 deti. Rád premýšľa o viere, živote a spoločnosti.

Posledné blogy

Chcemviac články

Loading RSS Feed

Idea-list.sk

Loading RSS Feed

CHCEMVIAC — Viac ako dáva tento svet… Načerpaj. Nechaj sa inšpirovať. Chceš rásť vo viere? Hľadáš odpovede na dôležité životné otázky? > Toto je miesto pre teba.

  • #137 — Ako sa zmeniť?
    by EVS on 27. októbra 2026 at 17:30

    Ako sa stať lepšou verziou samého seba? Čo sú tie zápasy, ktoré bojujeme? Ktorý je ten, čo skutočne rozhoduje? Rozprávajú sa Slavomír Slávik a Martin Viglaš.

  • Ako vyriešiť vo vzťahoch väčšinu konfliktov
    by Jon Bloom on 26. októbra 2026 at 6:00

    Málo vecí z nás vysaje viac radosti, sú emocionálne náročnejšie a tak rozptyľujú našu dušu ako konflikty vo vzťahoch. Málo vecí spôsobí v živote toľko spúšte a skazy ako konflikty vo vzťahoch. A pritom sa dá toľkým z nich vyhnúť.

  • Ty pomáhaj!
    by Jaroslav Petro on 25. októbra 2026 at 8:30

    Keď vidíme biedu nejakého človeka, veľa krát premýšľame, kto by mu mal pomôcť? Žijeme v spoločnosti v ktorej sme si zvykli na mnohé inštitúcie, ktoré sa majú starať a pomáhať ľuďom v núdzi. Máme hasičov, záchranárov, lekárov, rôzne organizácie, ktoré sa starajú o chudobných, sociálny štát podporuje mnohé znevýhodnené skupiny… Je toho tak veľa, že v máloktorej situácii nás napadne, že pomôcť máme my osobne, že je to naša zodpovednosť, naša povinnosť. Je to ozaj tak, že pomáhať majú len tí druhí? A čo my? My sa máme starať iba o seba?

  • Buduješ alebo búraš?
    by Greg Laurie on 21. októbra 2026 at 7:30

    Počul som o mníchovi, ktorý vstúpil do kláštora a zložil sľub mlčanlivosti s výnimkou, že každý rok mohol povedať dve slová. Keď prešiel prvý rok, zavolali ho do kancelárie opáta, aby vyslovil svoje dve slová. Mních povedal: „Tvrdá posteľ.“

  • Co pěstujeme?
    by Michal Klus on 18. októbra 2026 at 7:00

    V tých dňoch, keď sa zase zišiel veľký zástup a nemali čo jesť, privolal si učeníkov a povedal im: Ľúto mi toho zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. Ak ich hladných prepustím domov, poomdlievajú po ceste, lebo niektorí z nich sú zďaleka. Odvetili Mu učeníci: Ako a kto ich bude môcť nasýtiť chlebom v tomto pustom kraji? Nato sa ich opýtal: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem. Rozkázal teda zástupu posadiť sa na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, dobrorečil, lámal a dával učeníkom, aby ich podávali, a oni ich rozdávali ľudu. Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal rozdávať. I jedli a nasýtili sa. Ešte aj sedem košov zvyškov nazbierali. Bolo ich asi štyritisíc. Potom ich prepustil. Mk 8:1–9