Počul som príbeh, ako kresťanov v Číne vo väzniciach trápia hladom. Viete, prečo hladovka na kresťanov v Číne veľmi nefunguje? Pretože oni sú zvyknutí sa postiť! No skúste mučiť hladovkou niekoho, kto je zvyknutý sa postiť! Ako bude reagovať? Jeho telo je zvynuté na nedostatok potravy. Je vytrénovaný, má disciplínu… Jeho psychika je odolná. A jeho duch sa prirodzene obracia k Bohu. A tak hladovka je pre takéhoto kresťana len ďalšou príležitosťou v pôste sa obrátiť k Bohu. 

     Týmto nechcem ani v najmenšom povedať, že prenasledovanie je niečo pohodové. Alebo že sa kresťania vyžívajú v tom, keď sú prenasledovaní či mučení. Ani najmenej! Chcem tým len povedať, že kresťania, ktorí praktizujú rôzne duchovné disciplíny a im podriaďujú svoje telesné žiadosti, sú lepšie pripravení na ťažké situácie života. V tejto súvislosti si kladiem otázku, ako zraniteľné je naše západné konzumné kresťanstvo? O pôste som už písal  v blogu Pôst počas korony a v blogu Pôst prakticky. 

 

     V týchto dňoch sa stretávam s nariekaním kresťanov nad tým, že si nemôžu užívať tak ako pred pandémiou COVID-19, …ako sú obmedzovaní, ako im je ľúto za tým alebo oným, čo teraz nemôžu, ako im chýba to alebo ono… Na jednej strane je to prirodzené. Aj mne všeličo chýba. Na druhej strane, nemali by sme práve my, kresťania, prejavovať vyššiu mieru odolnosti v kríze? Väčšiu mieru trpezlivosti, skromnosti či vďačnosti?

     Som opatrný a veľmi zdržanlivý v úsudku, že Boh dopustil túto krízu, aby nám dal príučku. Na druhej strane, ak sa nič počas týchto dní nenaučíme, tak sme premrhali príležitosť, ktorú sme dostali. Vždy, keď niečo strácame, tak niečo iné dostávame. To, čo dostávame nemusí byť to, čo by sme chceli. Môže to byť aj ťažké, aj bolestivé. Múdri a skúsení ľudia hovoria, že na krízy sa nemáme pozerať ako na problém, ktorého sa treba zbaviť, ale ako na príležitosť, ktorú je potrebné využiť. Samozrejme, toto nie je veta, ktorú potrebuje počuť ťažko chorý pacient na lôžku alebo smútiaca rodina. Potrebujeme ju počuť, keď sme pri sile, aby keď prídu rôzne životné skúšky, boli sme lepšie pripravení čeliť ťažkostiam. Otázkou nie je, či skúšky prídu. Otázky sú len dve: Čo to bude? a Kedy to bude?

 

     Nemálo sme už dlhý čas počúvali o konzumnom spôsobe života a ako silno to ovplyňuje aj kresťanstvo. Náš konzum teraz dostal aspoň na chvíľu na frak. A možno aj na dlhšie. A sme z toho vedľa. Obmedzenia rôzneho druhu nás môžu naučiť skromnosti.  Apoštol Pavel môže byť pre nás inšpiráciou: „Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť.“ Filp 4:12 Naozaj musím mať (teraz) všetko, čo by som chcel? Všetko, na čom zvyknutý? Myslím, že to bol John Wesley, ktorý povedal svojej žene: „Nekupuj to, čo potrebujeme, ale to, bez čoho sa nezaobídeme.“ Toto je veľmi radikálne a asi nie pre každého aj reálne uskutočniteľné. Každopádne je to výzva, aby sme prehodnotili svoje hodnoty, potreby, túžby, očakávania. 

 

     Neviditeľný vírus dostal do pozoru celý svet. Mysleli sme, že už „rozkazujeme vetru, dažďu“, a zrazu zisťujeme, že tak málo vecí máme v skutočnosti pod kontrolou. To je znepokojujúce. Ale možno je to len precitnutie do reality. Žiť v tom, že máme veci pod kontorlou, znamená žiť v ilúzii. Vitajte v realite. Je to ponižujúce. Búrime sa. Alebo sa môžeme učiť pokore. Žalmista to pochopil už pár tisíc rokov dozadu:  „Len pred Ním sa budú skláňať všetci, čo spia v zemi, pred Ním sa pokorí každý, kto zostupuje do prachu a nemôže si dušu živú zachovať.“ Ž 22:30

     V Biblii je pokora spomenutá viac ako 90-krát. Keby sme si počas núdzového režimu prečítali každý deň jeden verš o pokore, ešte stále by sme boli len v jednej tretine! Učiť sa pokore je beh na dlhú trať.

 

     Niektorí nazývali našu dobu aj instantnou. Zvykli sme si na to, že veci sú rýchlo dostupné. Rýchlovarná konvica, instatnná káva, rýchlonabíjanie mobilov, informácie či zábava na pár klikov myškou… atď. Táto instantnosť zasahuje do všetkých sfér života. Ako často používate frázu: Už včera bolo neskoro!? Na východe Slovenska sa používa pekné slovo „takoj“ (= ihneď). 

     A zrazu musíme čakať. Do obchodu nemôžeme ísť hocikedy. A dokonca pred ním (možno) musíme aj čakať. A do niektorých obchodov nemôžeme ísť vôbec. A čakáme, kedy sa konečne znova otvoria. Toto obdobie je charakterizované mnohým čakaním. Nie som ako ten chlapík z reklamy, čo sa vyžíva v čakaní a každého pred seba púšťa… Pointa reklamy je: Vy čakať nemusíte… A teraz vidíme – že musíme. Život je plný čakania. Biblia nás vyzýva očakávať na Hospodina.

     Trpezlivosť sa spomína v Biblii viac ako 40-krát. Je súčasťou duchovného rastu a charakteru kresťana. Trpezlivosť je vlastnosť, ktorú prejavuje Boh a Ježiš tu na zemi prejavil tiež mnoho trpezlivosti. 2 Pt 1:6 píše o tom, ž trpezlivosť je súčasťou rastu kresťana. 

 

     Veľa vecí sme stratili, aspoň dočasne. A možno aj dlohodobo. A možno niektoré aj trvalo. Nevieme. Ale iste teraz (skoro) každý pociťuje v nejakej oblasti svojho života stratu. Som skutočne veľmi talentovaný v sťažovaní sa. Ale čo tak vďačnosť? Čo tak spočítať všetky dobré veci, ktoré mi zostali? A čo tak hľadať dobré veci, ktoré som získal? Aj tu platí staré známe, či vidím pohár poloprázdny alebo poloplný. Dôležitá pravda, ktorá by mala byť prítomná v našom živote je, že by sme nemali zabúdať, že aj keby nič iné nebolo, tak stále môžeme a máme byť vďačný za to, čo sme dostali cez Pána Ježiša.  „Vďaka Bohu za Jeho nevýslovný dar!“ 2K 9:15. Timothy Keller v knihe Bolesť a utrpenie píše: „V skutočnosti naozaj nevieš, že Ježiš je všetko, čo potrebuješ, kým Ježiš nie je všetko, čo máš.“

 

     Pôvodne som mal predstavu, že napíšem o troch veciach. Číslo tri je krajšie a má väčšu symboliku ako číslo 4. Ale čo už, keď som sa naučil 4 veci? Vlastne, aby som bol celkom úprimný, stále som v procese učenia sa. Každá nová situácia je novou výzvou, ktorá preskúšava moju trpezlivosť, vďačnosť, skromnosť i pokoru. A mám podozrenie, že je toho ešte oveľa viac, čo by som sa mohol a mal naučiť. A čo ty? Čo si sa naučil? Napíš mi na ondrej@evs.sk alebo na Facebook. 

 

PS: Boh je trpezlivý. Čaká na TEBA. Čo s tým urobíš?