Mnohí ľudia vravia, že kresťania, ktorí sa držia tradičných, historických doktrín, zaostali za dobou, že sa príliš vyčleňujú a stoja „na nesprávnej strane dejín“.

Slovo sloboda je dnes skloňované vo všetkých možných tvaroch. Ako deti sme boli obmedzovaní, pretože sme sa museli podriaďovať svojim rodičom. Ale v dospelosti sme konečne v štádiu, kedy môžeme robiť to, čo sami chceme. Má právo Pán Boh siahnuť do tejto našej slobody a obmedziť ju? Má právo od nás niečo v živote žiadať? Nie je vrcholom slobody človeka to, že si môže robiť to, čo sám chce?

Jedna z najstarších kníh na svete rozpráva o jednej z najstarších skúseností, ktorým ľudia čelia — Bolesť a utrpenie. Čo ak trpí niekto, kto si to nezaslúži? Rozprávajú sa: Slavomír Slávik a Martin Viglaš.

Takmer všetci kresťania dobre poznajú výzbroj Božiu z Listu apoštola Pavla Efezským 6:10–20. Ale už menej si uvedomuje, že výzbroj, ktorú Pavol opisuje, má svoje korene v Starom zákone. V skutočnosti je výzbroj daná kresťanovi na jeho boj proti silám hriechu a temnoty doslova Božou výzbrojou — výzbroj, ktorá bola predovšetkým určená pre Boha a ktorú nosil ako prvý. Bojujeme a stojíme pevne v boji proti satanovi iba vďaka sile, ktorá pochádza z víťazstva, ktoré pre nás Kristus už vybojoval.

Je možné, aby tzv. „snívanie s otvorenými očami“ malo zničujúci vplyv na manželstvo? Začína to vtedy, keď si neuvedomujeme, že od nespokojnosti je len malý krôčik k nepozornosti alebo poblázneniu. S pribúdajúcimi rokmi stále viac bojujeme s tým, aby sme sa páčili samým sebe. Šedivé vlasy, vrásky a únava prichádzajú úplne nepozvane.