Minule som cestoval vlakom a všimol si pri vstupe do neho, že na zemi leží papierik od cukríka. Hneď vedľa koša. O hodinu, keď som vystupoval, stále tam ležal. Prešli okolo neho, rovnako ako ja, desiatky ľudí a aspoň 5x sprievodca.
Čo je fascinujúce, kedže nám vadí neporiadok. V špinavých vlakoch sa nám horšie cestuje. Ale v momente, keď to je spoločné, už nám to nevadí. Nevieme spravovať niečo čo nám nepatrí, hoci to využívame.
Ak nie som schopný a ochotný skloniť sa po papierik vedľa koša, darmo budem čakať, že politici nebudú kradnúť. Vyžadujem od nich oveľa viac ako od seba a ja nie som schopný spraviť ani trošku. Ale je nádej. Pri vystupovaní som ho hodil do koša. 🙂 Zlomenosť nemá posledné slovo.
