Na tréningu o Odolnom živote sa ma jedna kamarátka spýtala: „A ty máš niekoho, kto by bol tvojím mentorom?“ Ja som jej bez zaváhania spontánne odpovedal, že jasné, áno. Potom sme sa o tom chvíľu rozprávali a uvedomil som si, že to moje áno nie je až také silné. Na druhej strane je silnejšie ako pred dvoma rokmi.
Ježiš bol mentorom pre učeníkov. Pavol bol mentorom pre Timotea. Vtedy to nazývali aj majster, rabi (učiteľ) alebo duchovný otec. Tieto slová nemajú celkom ten istý význam, ale zmysel je podobný. Je tu niekto, kto je odo mňa krok (alebo aj oveľa viac krokov) popredu a môžem ho nasledovať, môžem s ním kráčať a od neho sa učiť. Dnes používame aj pojmy ako kouč, líder a ďalšie. Na pojme teraz až tak nezáleží. Pointa je: Máš v živote niekoho, od koho sa môžeš učiť?
V detstve to boli rodičia. Neskôr možno niektorý z učiteľov. Vyrástol som v cirkvi, a mohol by som menovať viacero ľudí, ktorí boli pre mňa vzorom, inšpiráciou a oporou na ceste môjho hľadania viery a životnej cesty. V istom období som dokonca zažil aj priamy intenzívny koučing v kresťanskej spiritualite (učeníctvo). A dodnes som za túto skúsenosť veľmi vďačný, pretože bola v tom období pre mňa formujúca rozhodujúcim spôsobom.
A mám výbornú skúsenosť vzájomného učenia sa s priateľmi. To bolo niekedy pred maturitou. A potom aj na vysokej škole. Navzájom sme sa ťahali dopredu, učili sa od seba navzájom, diskutovali a hľadali odpovede spolu. Tiež skvelá vec.
A potom, keď prišiel človek do praxe, zrazu dlhé obdobie akoby hodenia do vody bez nejakého systému, plánu… však už som bol dospelý. Vzťahy sa viac sformalizovali. Ale stále je kam rásť, stále je priestor na sebe pracovať. V rovine profesionálnej, líderskej, charakterovej…
V súčasnosti sa už nedeptám tým, či mám svojho mentora. Hrám s kartami, ktoré som dostal. Dá sa s nimi hrať. V dnešnej dobe internetu máme na pár klikov k dispozícii ohromný a kvalitný obsah. Už to nie sú len kvalitné knihy, ale aj videá, online články, e-knihy, vlogy, podcasty… Na rôzne potreby si môžem vybrať rôznych mentorov. Podľa toho, v čom chcem rásť. Áno, nie je to osobné. Ale na druhej strane, v osobnej rovine mám okolo seba ľudí, s ktorými môžem prediskutovať rôzne témy. Už to nie je natoľko vzťah mentor – žiak, ale skôr vzťah partnerský. Áno, myslím tu doslova aj na svoju manželku ale aj priateľov, kolegov… A potom sú tu deti, aj moje vlastné, aj mnohí ďalší mladí ľudia. Deti v škôlke, kde som učil náboženstvo, žiaci v školách či študenti na gymnáziu. Na jednej strane som to ja, kto je tu v pozícii učitelia, staršieho, Na druhej strane sa sám cez tieto vzťahy veľa učím. Každé stretnutie s druhým človekom môže byť školou života. Môžem sa pýtať: Čo ma Pán Boh chce cez tohto človeka naučiť?
A ty máš niekoho, kto by bol tvojím mentorom? Nehľadaj ideálneho. Pozri sa okolo seba. Kto sú tí ľudia, ktorých ti dal do života Boh, od ktorých sa môžeš učiť rôzne veci? Tak sa od nich uč. Hľadaj, napreduj… A odovzdávaj ďalej. Nielen hotový produkt svojich vedomostí, zručností, charakteru, ale aj cestu, zápas, proces. Druhí tak môžu čerpať z tvojho života a budeš pre nich požehnaním.
Moje blogy o budovaní svojho života:
