V nedeľu som si pozrel rozhovor Johna Ortberga s Garym Haugenom.
Ten rozhovor mali v kostole pravdepodobne namiesto kázne.
Gary Haugen pracuje v International justice mission a bol aj v tíme, ktorý vyšetroval genocídu v Rwande.
Okrem iného povedal aj to, že tej genocíde, utrpeniu mnohých ľudí, ktorí zomierali tak, že boli rozsekaní mačetami, sa dalo pomerne jednoducho predísť.

Ironické a smutné na tom je, že mnohí sa pýtajú, kde je Boh, keď sa niečo také deje, ale otázkou skôr je: kde je človek, keď sa takéto niečo deje?

Myslím si, že Boh trpí s tými čo trpia, ale možno trpí ešte viac preto, že ostatní nespravia nič.  
Gary Haugen rozprával tiež o tom, ako sú práve chudobní ľudia vystavení najväčšej nespravodlivosti a bezpráviu.
Osamelé ženy, vdovy, chudobní, deti sú skupinami ľudí, ktorí sa nemajú ako brániť.
To už nehovoril o vzdialených krajinách tretieho sveta , ale o nás.
Hovoril tiež o tom, ako si hneď všímame násilie, o ktorom sa hovorí v telke a v správach, ale násilie a nespravodlivosť okolo nás, ktorého je omnoho viac, akosi nevidíme.  

Boh neznáša nespravodlivosť.

Keď Boh vidí násilie a nespravodlivosť tak ako keby hovoril:
Kto si ty, že si dovoľuješ vysmievať sa, ponižovať, vydierať, zneužívať, trápiť človeka, ktorého som stvoril?
Človeka, ktorého milujem?
Spamätaj sa, kým nie je neskoro.
Mimochodom, koľko je kresťanských organizácií, ktoré by bojovali proti násiliu, zastali sa chudobného a slabého?

Rozhovor si môžete pozrieť tu: http://mppc.org/sermons/putting-injustice-its-place-gary-haugen
Fotka na titulke autor: Marek Abrahám (fotené z Chopku, niekedy veľmi skoro ráno počas vzdelávania EVS v Jasnej).