Verím, že nie len ľudským pričinením som sa ocitol v službe ktorej som. Misia medzi väzňami je náplňou môjho každého niekedy nie len pracovného dňa, musím povedať, že ju robím rád s vďačnosťou Pánovi. Sú to ďalšie skúsenosti v oblasti misie, niečo nové ako som doposiaľ poznal a robil na poli služby. Aj keď už v tomto čase nie až tak nové, lebo brány väzníc prekračujem už zopár rokov. V každej oblasti misie je dôležité vidieť ciele a robiť preto(pre ne) všetko čo sa dá, s tým že vieme, že nie sme na to sami.
Obohacujúce pre mňa v tom čo robím je každé stretnutie s jednotlivcom, alebo skupinou ľudí za mrežami. Najviac ma fascinuje a teší to, keď vidím zaujatie, oslovenie zvestovaným evanjeliom zväčša vo forme rozhovoru. Neraz som sa stretol s tým, že títo ľudia nikdy nepočuli evanjelium, napriek tomu, že o cirkvi vedia, alebo do niektorej aj patria. Alebo keď aj počuli, tak ho neprijali. Tu je ale situácia iná a veľa, veľa času na rozmýšľanie. Už nech sú dôvody na prijatie radostnej správy akékoľvek, je skvelé, keď je zvesť o Pánovi Ježišovi akceptovaná, ešte lepšie ak je prijatá a vidno v ľuďoch.
Nedávno som sa začal okrem iných stretávať aj s dvoma novými ľuďmi s Gabom a Majom. S každým jednotlivo. Sú takmer rovesníci okolo dvadsaťpäťky a každý je iný. Sú obaja veľmi radi, že môžu rozprávať a že ich niekto počúva. Každý má za sebou iný druh priestupku a možno ich čaká dosť rokov mimo slobody. Sú to ale podarení chalani, ktorí vyvolávajú vo mne súcit a chuť im pomôcť hlavne v tej prepotrebnej duchovnej rovine, aby to čo prežívajú a čo je pred nimi mohli zvládať s Pánom a neboli na to sami. Viera sa však samozrejme nedá naliať človeku do srdca a je ešte pred nami veľa stretnutí na to, aby boli vedení a povzbudzovaní k rozhodnutiu sa pre Pána Ježiša. Gabo je bežný chalan celkom rozhľadený a vnímavý, urobil chybu za ktorú teraz pyká, ale aj on má šancu pred Pánom. Majo je chalan z ulice, má rád slobodu, nie je rád obmedzený normami. Rozprával mi kopec zážitkov z prostedia bezdomovcov a drogovo závislých ľudí. Má skúsenosti s dievčatami, ale teraz má priateľku na ktorú často myslí. Vraví, že bez neho sa jej asi vedie zle, lebo ju chránil.
Prečítal niektoré Royovky, ktoré ho oslovili, napriek tomu, že nie je zvyknutý čítať knihy. Obaja sú na ceste….Dôležité je aj týchto ľudí predkladať Pánovi na modlitbách, lebo bez Neho nemožno nič urobiť. Takýchto podobných ľudí je mnoho a potrebujú, aby sa im niekto venoval. Je dobre, že aj prostredníctvom našej misie EVS, našich dobrovoľníkov, ktorí nezištne a verne konajú túto službu, sa už nejeden mohol odovzdať Pánovi, začať nový život a keď bolo možné, vyšiel do slobody ako skutočne slobodný. Je dobre, ak aj ešte nerozhodnutí môžu počuť pravdivú zvesť evanjelia a keď stihne prísť ich čas, môžu prejsť premenou života o ktorej Písmo hovorí ako o novom stvorení v Kristu.
Ďalšia časť patriaca do tejto oblasti služby je aj následný kontakt s tými, čo už boli prepustení. Vďaka Pánovi, že i tu pri niekorých môžeme vidieť koreň, ktorý je zasadený hlbšie a to čo začalo vo väznici pokračuje i tam, kde je už aj iný výber na výplň života. Toto vnímame zvlášť s vďačnosťou Pánovi, lebo je to ovocie toho do čoho sme zapojení. Veľmi pekný kontakt sa mimo iných darí udržiavať so Števom, ktorý sa rozhodol ísť cestou viery. No uvedomujeme si, že je dôležitá modlitebná stráž od nás starších vo viere aj za týchto už prepustených, aby zvládali slobodu, lebo nástrah je primnoho. Ak môžu byť začlenení, zapojení do spoločenstva veriacich je to len prínosné a je to istou ochranou.
Myslite na nás.
