Kedysi bol rozdiel medzi chudobnými a bohatými v tom, kto si čo môže dovoliť, kto má prístup k novým veciam, k novým technológiám.
Nie každý mohol vlastniť počítač, alebo mobil.
Dnes má prístup k novej technológii každý. Každý môže vlastniť „čo len chce“.
Rozdiel medzi bohatými a chudobnými už nie je v tom, či k novým technológiám máme prístup.
Rozdiel je v tom ako ich používame.
“Bohatý“ človek vie, že čas strávený s digitálnymi médiami musí obmedziť, a tak vedie a vychováva aj svoje deti.
“Chudobný“ sa celý čas hrá a rozptyľuje a nad deťmi mu nové technológie preberajú moc.
Ak chceme na niečom naozaj pracovať, ak chceme niečo dosiahnuť, ak chceme byť kreatívni, musíme vypnúť digitálny smog.
“Deep work” – skutočná práca, kedy sa sústredíme, kedy naozaj tvoríme, je pri zapnutých notifikáciách a emailoch nemožná.
Digitálny minimalizmus a digitálna gramotnosť je smer, ktorým by sme sa mali uberať.
Pri sebe aj pri deťoch.
Mimochodom.
Ak nemáme v sebe cieľ, hlbší zmysel, za ktorým kráčame, radi sa necháme vyrušovať čímkoľvek.
