Cez víkend som dočítal knihu.
V jednej kapitole autor rozoberá, že niektorí ľudia sú dôveryhodnejší, „lepší predajcovia“ ako druhí. V čom to spočíva? Psychológovia zistili, že ani tak nejde o to čo ľudia hovoria, ako o to všetko ostatné okolo ich osoby – neverbálna komunikácia. Ide o to, čo z nich vyžaruje.
Keď sa dvaja ľudia rozprávajú, je to akoby taký mikrotanec. Keď sa na nás ten druhý usmeje, aj nám sa pohnú kútiky úst, keď sa nakloní aj my sa nakloníme, keď zvážnie aj my zvážnieme. To znamená, že svojím správaním vieme ovplyvniť emócie, pocity, náladu v druhom človeku.
Milujem keď stretnem ľudí, v ktorých je radosť, optimizmus, sú plní života. Je mi s nimi dobre, a lepí sa to aj na mňa. Odchádzam radostný, povzbudený, nie vycucaný.
Chcem byť človekom, ktorý povzbudí, pomôže, rozjasní. Nechcem byť niekým, kto znechucuje ostatných.
A kto iný má väčší dôvod na radosť než kresťan? Kto iný má väčšie predpoklady na to, že povzbudí a rozjasní situáciu okolo seba?
Ale keď hovoríme o nádeji a radosti, a sme neradostní a ufrflaní, kto nám to uverí? Naše svedectvo je naozaj na neuverenie.
Zistil som, že smútok a plač nie je až také ťažké predstierať. Ale skúste predstierať skutočnú radosť a životný optimizmus. Uverí vám to niekto?
Majme v sebe radosť, ktorá preskakuje na iných 🙂
Úsmev a radosť nie je práve bežné chápanie kresťanstva.
Možno preto máme problém.
Na obrázku hore je Erika, návšteva v EVS z Californie, USA 🙂
Kolegom som povedal, aby sa neprirodzene zaškerili. No… čo k tomu povedať…
Dodo, EVS 
Philip, Erikin brat
Jaro, EVS 
Martin, EVS
Janko, EVS
