Počul som o mníchovi, ktorý vstúpil do kláštora a zložil sľub mlčanlivosti s výnimkou, že každý rok mohol povedať dve slová. Keď prešiel prvý rok, zavolali ho do kancelárie opáta, aby vyslovil svoje dve slová. Mních povedal: „Tvrdá posteľ.“

V tých dňoch, keď sa zase zišiel veľký zástup a nemali čo jesť, privolal si učeníkov a povedal im: Ľúto mi toho zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. Ak ich hladných prepustím domov, poomdlievajú po ceste, lebo niektorí z nich sú zďaleka. Odvetili Mu učeníci: Ako a kto ich bude môcť nasýtiť chlebom v tomto pustom kraji? Nato sa ich opýtal: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem. Rozkázal teda zástupu posadiť sa na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, dobrorečil, lámal a dával učeníkom, aby ich podávali, a oni ich rozdávali ľudu. Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal rozdávať. I jedli a nasýtili sa. Ešte aj sedem košov zvyškov nazbierali. Bolo ich asi štyritisíc. Potom ich prepustil. Mk 8:1–9

Tri modlitby za márnotratné deti.

Učenie o Trojici nie je na to aby trápilo náš rozum ale aby potešilo naše srdcia. Často máme dojem, že sú niečo strnulé a suché, ale čo ak sa Dogma stane živou sviežou a praktickou pre tvoj život? Ak porozumieme bohatstvu požehnania, ktoré je v Bohu, budeme sami veľmi požehnaný. Rozprávajú sa Ondrej Kolárovský a Martin Viglaš

Ako čeliť výzvam, ktoré sú pred nami, 1. časť: Modlitba. Text 2. Kron 20:1–13