Keď kráčam ráno do práce, prechádzam popri štyroch kresťanských kostoloch, niekoľkých krížoch, pamätných tabuliach a soche. Stretávam študentov teológie, niekedy vidím mníšky a mníchov.
Mám pocit, že kostolov, kresťanských symbolov a platených farárov, či kňazov, či iných kresťanských pracovníkov vôbec nie je málo.
Ako je to teda možné, že spoločnosť, hodnotový systém, praktický život ľudí okolo nás, toto vysoké zastúpenie kresťanských prejavov neodráža?
Čelíme kríze. Ale tá nie je spôsobená nedostatkom financií, alebo nedostatkom kresťanských pracovníkov.
Pravdepodobne nie je spôsobená ani ľuďmi okolo nás.
Jej menovateľom je nerelevantné pôsobenie nás kresťanov v spoločnosti.
Je to kríza evanjelizácie. Kríza kontextualizácie evanjelia. Možno kríza nedostatku skutočne Bohom povolaných evanjelistov a učiteľov.
Niekedy vidíme členov rôznych malých cirkví ako evanjelizujú na ulici a myslíme si, že evanjelium zvestujeme oveľa lepším spôsobom ako oni.
Ale možno sa ten rozdiel zdá oveľa väčší nám, než človeku, ktorý to všetko pozoruje zvonku.
