Jednej prostitútky sa raz pýtali, prečo robí to, čo robí. Jej odpoveď bola: „Nikto mi nikdy nepovedal, že ma má rád. Ani rodičia, keď som bola malá. Ale keď poskytnem mužom svoje telo, tak v jednej chvíli mi hovoria, ako ma milujú…“

Za Ježišom raz prišla podobná žena. Evanjelista Lukáš nezaznamenáva jej meno, je označená len ako hriešnica.

Nezvaný príchod tejto ženy do domu prominentného farizeja vyvolal u prítomných pohoršenie. Priblížila sa zozadu k Ježišovi a začala sa dotýkať Jeho nôh. …odzadu s plačom pristúpila Mu k nohám, začala Mu slzami zmáčať nohy, utierala ich vlasmi svojej hlavy, bozkávala Mu nohy a mazala masťou. (Lk 7:38)

Z etického i náboženského hľadiska bolo neslýchané, že jej Ježiš dovolil, aby sa Ho dotýkala. Táto žena reprezentovala duchovné i morálne dno spoločnosti. Podľa predstáv prítomných ju mal napomenúť a odsúdiť. Farizej si len v duchu pomyslel o Ježišovi: Keby tento bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa Ho dotýka; pretože je hriešnica. (Lk 7:39)

Koho však napomína Ježiš? Nie túto ženu, ale svoju výčitku adresuje prítomným na čele s hostiteľom! Prítomní farizeji pochybovali o Ježišovej identite. Pochybovali, že by bol prorokom, nie to ešte Mesiášom. Keď však Ježiš prejavil, že pozná ich myšlienky, odhalil svoju identitu ako proroka. 

Ježiš vyčítal farizejovi, ktorý Ho pozval na večeru, že neurobil ani to, čo táto hriešnica. Farizej neprijal svojho hosťa tak, ako sa patrí. Neposkytol mu vodu na umytie nôh, neprivítal ho zdvorilým bozkom a nedal Mu na znak úcty olej na vlasy. (Lk 7:44-46)

Ale to všetko urobila pre Ježiša táto žena! A On jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy. (Lk 7:48)

Ježiš provokuje ďalej. Veď kto môže odpúšťať hriechy, ak len nie Boh? Ježiš ukazuje, že je omnoho viac ako prorok. 

Znalci Biblie hovoria, že tá vonná masť v alabastrovej nádobe bolo jej veno, ktoré dostala od rodičov, a ktoré mala priniesť ako svoj vklad do manželstva. Ale vzhľadom na jej život, jej vyhliadky na reálny vzťah v manželstve boli v troskách. Táto masť, ktorú mala dať raz svojmu manželovi, ležala možno roky niekde v kúte izby a pripomínala jej všetky sklamané nádeje i jej biedny život. Tá nádoba s voňavou masťou bola pre ňu symbolom nedosiahnuteľného ideálu lásky ale aj výčitkou kvôli tomu ako žila.

A teraz prišla a obetovala túto voňavku na Ježiša. Venovala ju Jemu, ktorý nebol a ani sa nemohol stať jej manželom. A predsa sa stal stelesnením lásky a nádeje pre jej život. Nie ako nádejný ženích, ale ako Ten, ktorý prijímal hriešnikov a privádzal ich do Božej blízkosti. Voňavka, ktorú obetovala na Jeho nohy, stelesňovala všetku jej biedu i nádej, ktorú predložila Pánovi Ježišovi.

Bola využívaná mužmi a opovrhnutá aj ženami a deťmi. Ježiš s ňou jednal ako s človekom, ktorý má hodnotu. On videl tragédiu jej života. Ale videl aj jej túžbu po zmene.

Prečo prišla za Ježišom? Zrejme o Ňom počula. Aj hriešnici počuli o Ježišovi. Ale kvôli takému postoju ostatných aký prejavil aj ten farizej, bolo (a stále je) pre nich veľmi ťažké dostať sa do Ježišovej blízkosti. Ale ona našla v sebe tú drzosť, že si dovolila vojsť do domu, aj keď nebola pozvaná. A dobre urobila.

Slová, ktoré jej povedal Ježiš, sú slová, ktoré v liturgii používame pri požehnaní po prijímaní Večere Pánovej: Viera tvoja ťa zachránila. Choď v pokoji! (Lk 7:50)

 

Jaleh bola prostitútkou v Iráne. Keď mala 14 rokov, bola prvýkrát znásilnená. Malo to byť trestom za to, že sa zúčastnila školského protestu. Odvtedy bola opakovane zneužívaná svojím otcom ako aj ďalšími príbuznými. Poníženie, ktoré prežívala, ju doviedli k životu na ulici. Mnohokrát podstúpila potrat a žila s mužom, ktorý bol závislý na drogách. K viere v Krista prišla cez domácu skupinku kresťanov. Stále sa však cítila od Ježiša vzdialená. Mala pocit, že Ježiš sa jej vyhýba. 

 

Po mnohom hľadaní a nevypočutých modlitbách prežila silným spôsobom Ježišovu blízkosť. Ježiš jej povedal: „Chcela si to už vzdať? Vedela si o tom, že som tvoj priateľ? Milujem ťa! Vždy som ťa miloval! Si moja!“ Jaleh vyznala: „Bola som prostitútka, ale teraz patrím Jemu!  Navždy Mu patrím! A toto je niečo, čo mi nikto nemôže vziať!“ Keď si jej manžel všimol očividnú zmenu v jej živote, prosil ju, aby sa za neho modlila. V súčasnosti sú obaja čistí od drog a aktivnymi členmi domácej cirkvi. 

Možno si povieš, že predsa nie si až taký zlý. Nebudem sa hádať. Aj ja, keď sa porovnávam s vyššie menovanými, mám pocit morálnej nadradenosti. A dostávam sa tak do pozície farizeja. Ten málo miloval, pretože mu bolo málo odpustené. On si nebol vedomý vážnosti svojho hriechu. Možno si myslel, že Ježiš prijal jeho pozvanie, lebo je taký skvelý. Neuvedomil si, že Ježiš prišiel hľadať hriešnikov bez ohľadu na to, či chodia v nádherných šatách a maju distingvované správanie, alebo sú to ľudia ulice. 

Cesta k Ježišovi vedie cez uvedomenie si vážnosti svojho hriechu. Pokiaľ si neuvedomím, že si zaslúžim podobné opovrhnutie ako ten posledný hriešnik, nikdy nenájdem k Ježišovi správny vzťah. Ak si myslím, že nemám čo v živote ľutovať, tak nemám dôvod si ani vážiť, čo Ježiš pre mňa urobil. 

Tretia adventná sviečka nás pozýva, aby sme premýšľali o Božej láske. Ak by sme Jeho lásku nepotrebovali, nepotrebovali by sme ani Vianoce.

Navrhujem Ti, aby si skôr, ako odídeš od počítača alebo preklikneš na iný článok či video, venoval chvíľu modlitbe. Predlož v nej Bohu to, čo je aktuálne pre Teba. Hľadáš  vo svojom živote lásku? Prežívaš zo svojho života sklamanie? Potrebuješ viac spoznať Božiu lásku? Potrebuješ Božie odpustenie? Príď k Ježišovi tak ako k Nemu prišla tá žena.